Úmyslu vytvoriť sochu Svätopluka pravdepodobne predchádzali udalosti , vyplývajúce zo špecifických vzťahov medzi dvomi susediacimi krajinami. Príslušníci maďarskej národnosti ostentatívne postavili na Slovensku sochu kráľovi Štefanovi, ktorý síce má aj slovenské korene, ale predstavuje 1OOO ročný symbol maďarstva. Mal ukázať prevahu v historickej stabilite a v kultúrnej nadradenosti Maďarov nielen v Uhorsku, kým fakticky existovalo, ale aj vo virtuálnom Uhorsku dnešných čias ,podľa predstáv Maďarska. V tom čase boli v opozícii obidve parlamentné maďarské národnostné strany. Pritom najčastejšie platilo, že ku komu sa pridajú maďarské strany, ten víťazi. Možnosť opozície vyhrať voľby bola veľmi krehká. Mlčky to tolerovali aj strany, ktorým sa to nemuselo páčiť. Svoju úlohu tu zohrávali, ako inak, maďarské média spoza hraníc, v súlade s maďarskou nacionálnou politikou, s víziou veľkého maďarského štátu. Nechcú pripustiť, že ani jeden s Maďarmi porobených národov sa netúži vrátiť do žalára národov. Veď v procese ďalšieho pomaďarčovania sa vytratila nielen slovenská, ale aj ostatné národnosti, ktoré v Maďarsku žili. Hádam obyvatelia Slovenska, maďarskej národnosti očakávajú, že prostredníctvom národnosti sa im dostane neoprávnene nadradeného postavenia ak sa aj s územím pripoja k annyasom? Mená ako Liptay (zo slov. Lipták), Horkay (Horký),Kulcsar (Kľučar) a rôzne mená končiace na "-fi" vypovedajú, že sú to bývali Slováci, ktorých predkovia si mená pomaďarčili, lebo ako Maďari mali v Uhorsku lepšie postavenie a uplatnenie aj v štátnom aparáte.
V týchto súvislostiach sa účelovo nepodarilo nájsť vhodné miesto pre súsošie solúnskych vierozvestcov, ktorí cez Dunaj prešli brodom v Komárne. Na územie dnešného štátu vstúpili práve tam. Slovensko ostalo na posmech, keď sa ukázalo, že ani slovenská vláda v zastúpení najvyšších štátnych činiteľov nevládne na území obývanom našimi občanmi s maďarskou národnosťou. Drsne intrigovali . Výsledkom je osadenie súsošia vo vnútri kruhového objazdu....
Uvedené súsošie naštrbuje povesť o kultúrnej nadradenosti Maďarov , lebo Slováci boli skôr alfabetní ,navyše vo vlastnom jazyku. A skôr boli aj christianizovaní. Tu odrazu, tesne pred koncom volebného obdobia sa objaví socha Svätopluka na hradnom nádvorí v Bratislave. Aké otázky evokuje?
1.Kto je to ,ten vladár a z ktorého národa pochádzal?
2.Kedy žil?
3.Akú veľkú krajinu spravoval?
4.Ako ho ponímal okolitý svet?
5. Akú hodnosť dosiahol?
Občania každého jedného štátu by boli hrdí na takého vladára. Nie je to prípad súčasného Slovenska. Uvedená socha rozprúdila neočakávanú diskusiu a rozdelila verejnosť na dva tábory. Umelecké dielo spĺňa účel, ak pôsobí na emócie, ak evokuje diváka k určitej výpovedi, k určitému súdu. Najhoršie pochodí dielo ,ktoré si nikto nevšimne. Táto socha vzbudila neočakávaný záujem .Polarizovala spoločnosť. Vyjadrovala sa k nej cirkev, odborníci, pseudoodborníci i laici, zasahovala polícia. Opýtajte sa, kto je jej autorom. Každý vám to povie. Pozornými kritikmi sa stali aj ľudia, ktorým doteraz boli sochy "ukradnuté". Motivácia bola veľká. Sochár, pán Kulich, sa stal známym umelcom. Teraz môžu sochu premiestniť aj zničiť. Jej propagácii to len pomôže. Zničením chrámu sa posilní náboženstvo ktoré je v srdci.
Človek až žasne, koľko odborníkov na také sochy je v štáte. A socha by mala byť reálna. Čo tam po umeleckých výrazových prostriedkoch autora. Stanovisko k nej zaujímali rôzni ľudia, pričom hádam najviac „odborníkov" bolo na konské genitálie....
Kto bol Svätopluk? Knieža, alebo kráľ? Keďže bol takmer súčasníkom Karola Veľkého usudzujem, že pojem kráľ /skomolenina Karl/ neprichádza do úvahy. Ale že ho oslovil pápež titulom rex je nepochybné. A že by pápež nemal problém korunovať ho za kráľa, je viac než evidentné. Niekto našiel pomenovanie knieža, niekto dux, niekto malík. Logické je, že mal najprv nižšie tituly.
Anglicku kráľovnú nekorunoval pápež. Ani Napoleona. A to bol cisár. Aký problém by mal vladár takého formátu aby prikázal cirkevným hodnostárom, korunovať ho? Pravdepodobne však korunovaný bol. Len o tom nie sú doklady. Podľa slov historika, pána Dvořáka, u Slovanov bol skorší zvyk- opásania za kráľa. U Artuša bolo dôležitejšie, podľa mýtu vytiahnuť Exkalibur zo skaly, ako samotný akt korunovácie. Zaujímavosťou ostáva fakt, že pri Suchoňovej opere nikoho ani nenapadlo spochybniť Svätoplukovo kráľovstvo.
Pri dvojkríži si pomôžem príkladom. Obyčajný kríž, symbol rímskokatolíckej cirkvi používali v tajnej zločineckej rasovo orientovanej organizácii Ku-klux-klan. Ako to, že rímskokatolícka cirkev, má ako symbol kríž zločineckej organizácie? Myslím, že sa v tom spoznali všetci kritici rôzne kreovaných dvojkrížov. Oni sú nebezpeční v tom, čo CHCÚ vidieť. Dajme si otázku. Bol skôr dvojkríž v znaku starých Slovanov, alebo si starí Slovania brali vzor z dvojkríža Hlinkovej gardy? Alebo sa dá predpokladať, že komunistická minulosť nechala v autorovi vrúcny sťah k Hlinkovej garde? Nie je to prisilná konšpirácia?
K akej národnosti by sa Svätopluk hlásil? Čech, Poliak, Maďar, Ukrajinec, Nemec? O indiánoch nemohol ani tušiť. Slovo Slovák síce predstavuje mužského potomka, ale už v názve Slovensko je nie veľmi skrytý Sloven, takisto v ženskej podobe názvu toho národa- Sloven-ka. A Sloveni sú aj Moraváci, momentálne používajúci český jazyk. Nie sú to Česi. Aj obyvatelia Moravy sú tiež Sloveni, či Moravania, alebo aj Maravania, z ktorých pochádzal Svätopluk.
Každý takýto fakt znižuje mýtus o prestíži maďarského národa pred slovenským, ktorému sa mýlne a účelovo vykladajú dejiny, v snahe glorifikovať tie svoje.
Veď Maďarov po bitke pri rieke Lech prijali slovenskí predkovia. Naučili ich obrábať zem o čom svedčí množstvo prebratých slov s poľnohospodárkou tématikou. Všetky ostatné pastiersko-lúpežné kmene Kumánov, Tatárov, Mongolov, Pečenehov a Avarov zmizli. Ostali iba Maďari, lepšie povedané ich jazyk. Je utopený v európskom prostredí slovanských, germánskych a románskych jazykov. Ak majú seriózny záujem o zjednotenie, môžu to urobiť formou svetového kongresu.. Maďari okrem toho, že majú vlastný štát, majú parlamentné strany aj na Slovensku. Také štandardy nemajú národnosti ani v škandinávskych krajinách. A vôbec za to nie sú vďační. Naopak politici z vlastných radov s výdatným cezhraničným pôsobením u Slovákov maďarskej národnosti pestujú pocit útlaku a presvedčenie, že ak aj s územím budú patriť pod správu Maďarska, čakajú ich svetlejšie zajtrajšky.
Národnostné politické strany, v minulosti nepresadzovali záujmy štátu v ktorom žili. Pripomínam Karpatskonemeckú a Zjednotenú maďarskú stranu a ich územné snahy. Maďarské národnostné strany podľa mňa oslabujú slovenskú politickú scénu. V samotnom Maďarsku nijaké národnostné strany nestrpia a z početných národností ostali už len rudimenty, vrátane tej slovenskej.
Ale späť k soche. Teraz už politik, pán Sulík strhol na seba v voľbách hlasy z radov najmä mladých, sľubujúc im niečo, čo sa iní politici neodvážili. Podujal sa sprofanovať túto sochu napriek tomu, že v zásade nie je protinárodný. Prečo? Lebo Fico...
Ako predseda parlamentu dal pán Sulík zostaviť komisiu inkvizítorov, starostlivo vybratých podľa prejavených postojov. Na čelo komisie postavil predsedníčku, ktorá vyštudovala históriu, hádajte kde. A nebude ťažké ani uhádnuť verdikt komisie. Sulík sa nedokázal schovať za tento alibizmus a problém ho prerástol, tak ako ho prerástlo mnoho problémov v jeho krátkom politickom pôsobení.
Postavenie Uhorska v Habsburskej monarchii bolo také, že plnila úlohy obilnice a bola zdrojom vojakov do vojen. Bratislavčanmi zbožňovaná Mária Terézia neumožňovala taký industriálny rozvoj Uhorska ,ako bol v Rakúsku a Čechách. Jej by ale sochu neodopreli. Bratislava sa stala korunovačným mestom uhorských kráľov, lebo v Budíne bol-pašalík.
Sedliaci boli pripútaní k pozemkom, aristokracia však ušla z územia Maďarska a začala sa rozťahovať po felvideku, ale hlavne v Bratislave. Staré obyvateľstvo Bratislavy dnes tvoria aj potomkovia Maďarov, maďarónov a Rakušákov. Ich národnostné cítenie je poznačené pôvodom. Zdá sa, že kasta presburgerov sa cíti povýšene a opovrhuje ostatnými Slovákmi.
Nie všade vo svete je najväčsie mesto v štáte zároveň aj mestom hlavným. Aj Slovensku by možno prospelo, aby sa sídlom vlády stala napríklad Banská Bystrica.
Na záver chcem uviesť, že oponenti sochy dosiahli vynikajúci motivačný účinok, ktorý spôsobil, že množstvo ľudí si zopakovalo dejiny, základy estetiky a etikety. Zúčastnili sa komparácie s inými sochami aj s výrazovými prostriedkami avantgardných umelcov. V neposlednom rade sa ľudia vyfarbili, kto je čo za človeka.
