O Židoch 2

Autor: Milan Mantič | 4.2.2012 o 10:19 | (upravené 4.2.2012 o 10:26) Karma článku: 4,72 | Prečítané:  1550x

V štyroch častiach je uvedený stručný a zovšeobecňujúci pohľad na Židov od vzniku židovstva do dnešných čias z hľadiska globálneho aj z hľadiska špecifického pohľadu vo vzťahu k Slovensku.
 

Židia medzi ostatnými národmi vynikali znalosťou jazykov a prenikavými vedomosťami. Vyznačujú sa vyšším IQ než ktorákoľvek etnická skupina vo svete. Zažili egyptskú a babylonskú porobu. Po expanzii Alexandra Macedónskeho sa dostali pod vplyv helenizmu. Gréckej múdrosti sa venovali tak, že mnohí v diaspóre zabudli pôvodné semitské jazyky (aramejčina a hebrejčina) a náboženské texty používali v gréčtine - jazyku vtedajšieho vzdelaného sveta. Štafetu vladárov prebrali Rimania. Zlomili túžbu Židov po slobode. Mnohých zobrali za otrokov. Najprv zaznávaní a všemožne bití Židia sa   v zajatí  tak presadili, až jedna vetva ich náboženstva prerástla pôvodné rímske  a nahradila ho. Rím, ktorý ničil Židov a ukrižoval   živého boha sa stal centrom kresťanstva, ktoré vzišlo zo židovského náboženstva. V ňom,  v Ríme sídli následník božieho syna  na Zemi, aj keď Ježiš v Ríme nebol.  Židia sa objavujú aj pri styku náboženských prúdov islamu a kresťanstva v Španielsku. Najväčšie zásluhy majú ako prekladatelia a tlmočníci. Po kulminácii rímskej expanzie sa do čela Európy dostáva nemecký národ. Židia sa s nimi zžili do takej miery, že väčšina prijala nemecky znejúce mená. Prispôsobili si tiež jazyk. Všeobecne rozšíreným židovským jazykom sa stáva jidiš. Je to istý druh nemčiny. Spolužitie Židov a Nemcov v nemecky hovoriacich krajinách bolo narušené až za Hitlera. Vinil ich za krach na newyorskej butze. Hitler sám z jednej osminy Žid, našiel živnú pôdu vo vyspelom nemeckom národe a sfanatizoval ho, s úmyslom ovládnuť celý svet. Keď bol pri moci, podporil nacistické teórie o rasách a presadil perzekúciu  Židov vedúcu k ich vyhladeniu. Vplyvní a bohatí, ktorí odhadli situáciu,  opustili neisté pôsobiská. Najviac ich odišlo do  Nového Sveta. Prenasledovanie Židov pokračovalo na územiach, ktoré Nemci počas vojny ovládali. Po vojne sa ďalším všeobecne rozšíreným a uplatniteľným jazykom stala angličtina. Dnes ťažko nájsť Žida, ktorý by ju neovládal. Pôvodní Židia sú  Semiti. Dnes je ich len desatina. Chazari iba konvertovali na judaizmus a je ich dnes väčšina.

Aj na území Uhorska Židia obsadzovali  významné posty. Ako sa dá očakávať, priklonili sa na stranu tých,  čo majú vplyv a vo svojich iniciatívach prekonávali v pomaďarčovaní ostatných, aj slovenského národa v Uhorsku. Snažili sa byť blízko hlavného vplyvu, v blízkosti panovníka  a panovania. Takým mestom bolo aj korunovačné mesto Bratislava. Dodnes  echt  Bratislavčania sú prevažne Židia, Maďari či  pomaďarčenci  a Nemci. Až na štvrtom mieste sú   Slováci. Sú najbližšie k vláde s najlepším dosahom na ekonomiku a politiku . Profitujú a ťažia z toho. Vytvárajú  zdanie mienky väčšiny obyvateľstva Slovenska.

Očividná fyzická odlišnosť medzi Židmi a ostatným obyvateľstvom nie je, ak sa o to nesnažia svojim výzorom a obliekaním. Sú určité narážky na veľkosť a tvar nosa. Ale pri porovnávaní vzhľadu etiópskych  a ostatných Židov je rozdiel markantný. Židia si  niekedy menia mená . Niektoré znejú slovenskejšie ako slovenské. Napríklad Lasica, Lipa, Lesný, Mešťan...

Oficiálne sa 2. svetová vojna začala útokom na Poľsko. Severozápad bol pripojený k Nemecku, východ k ZSSR. V južnej časti Nemci vytvorili Generálny gouvernement, so sídlom v Krakove. Nielen Židia, ale aj Poliaci stratili prístup k vzdelaniu, nesmeli používať rádio, telefón, venovať sa kultúre. V koncentračných táboroch zahynulo množstvo Poliakov.    Nemci už pred vojnou mali plán na presídlenie Židov. Tým miestom mal byť Madagaskar. Počas vojny zmenili plán. Rozhodli sa usadiť ich do vojnou vyľudneného Generálneho gouvernementu.

Slovensko v druhej svetovej vojne bolo bábkovým štátom. Nemecko si  vybralo lídra, s ktorým jednalo a rozhodovalo o vzniku štátu a rozhodovalo aj o členoch jeho  vlády. V druhej etape dosadilo radikálnych, pronemeckých politikov, a to Tuku a Macha. Slovensko  bolo zapojené do vojnovej výroby. Asi 100 000 Slovákov popri desaťnásobne väčšom  množstve Čechov pracovalo v Nemecku. Veď  nemeckí muži boli na fronte. Pritom Slovensko zo svojich prostriedkov vyplácalo vlastných ľudí v Nemecku. Okrem toho v Nemecku pracovali aj Francúzi, po porážke Francúzska , aj z iných krajín a Nemci stále pociťovali nedostatok pracovných síl. Od slovenskej vlády vymáhali ďalších robotníkov, v počte 20 000. Boli tu ešte Židia. Vláda ponúkla ich. Prvé transporty boli z mladých mužov a žien. Bolo nepochybné, že idú na práce. Nemci mali výhrady, že Židia nie sú zvyknutí na manuálnu prácu a že budú náklady spojené s ich zaúčaním. A tak štát platil za každého Žida Nemecku 5OOO slovenských korún. Pritom slovenská koruna voči marke bola silne podhodnotená, veď na čiernom trhu sa marka kupovala za 1-3 slovenské koruny.

Predstavme si, žeby dnes čelní predstavitelia únie povedali nasledovné. V niektorých štátoch únie sú sťažnosti na spolužitie s Cigánmi. My,  únia vykúpime pozemky a vytvoríme územie, kde všetkých Cigánov, ktorým sa nedarí prispôsobiť , sústredíme. Každý štát prispeje nejakou sumou napr. 15 OOO eur na osobu.  Vložíme do toho svoje prostriedky a vytvoríme predpoklady pre vznik samostatného štátu. Tým zamedzíme etnickej neznášanlivosti a  predsudkom, aby sa štáty, v ktorých žijú nemali na čo vyhovárať. Pochopiteľne by presídlenci stratili občianstvo v pôvodnej krajine, veď by ho získali v tej novej. Čo  myslite, bránili by sa ľudia a štáty? Neviem posúdiť. Načrtnutá paralela bola umocnená vojnovým obdobím, ktoré sa s mierovým obdobím ťažko porovnáva.

Na otázky našich vládnych činiteľov, ako sa Židom vyvezeným zo Slovenska darí, Nemci odpovedali, že je všetko v poriadku. Keď vznikli šumy a pochybnosti, na základe svedectva  Žida, ktorý ušiel, Mach prerušil deportácie. Slovenská vláda žiadala Nemcov, aby komisii zo Slovenska bolo umožnené presvedčiť sa, ako sa zaobchádza so Židmi zo Slovenska. Napriek sľubom k tomu nedošlo a tak slovenská vláda deportácie neobnovovala. V roku 1944 ušli dvaja Židia a vydali podrobné svedectvo o koncentračných táboroch a čo sa v nich dialo.

V akom položení bolo Slovensko? Ako dravé vtáky na králika na neho útočili z každej strany. Z východu obsadili Maďari súčasť Slovenska- Podkarpatskú Rus. Z juhu obsadili veľkú časť a útočili na ostatné územie. Zo severu zabrali územie Poliaci a o zvyšok  Slovenska sa chceli podeliť s Maďarmi. Zo Západu sa Česi usilovali nestratiť Slovensko spod svojho vplyvu, aj keď počas protektorátu to bolo iluzórne. Toto všetko sa dialo so súhlasom aj tlakom nemeckej orlice. Táto v poslednej chvíli zmenila svoj postoj a nedovolila roztrhať zvyšok Slovenska.  Za svoju „ochranu" Nemecko očakávalo od vlády plnú lojalitu. Najviac ohrozovali  Slovensko Maďari a v ich rúchach bolo veľa Židov, ktorí nepriali Slovensku. Veď kto bol  poštár, notár, lekár, zverolekár, advokát, bankár, podnikateľ? Slovenskej inteligencii sa ušiel akurát tak post dedinského učiteľa a farára. Aj keď počas trvania  ČSR sa situácia zmenila a Maďarov nahradili Česi, s oveľa lepším prístupom k domácemu obyvateľstvu, predsa len vplyv Židov bol veľký. Svedčí o tom aj informácia, že 4% Židov  vlastnilo 4O% majetku štátu, pričom z nich len 5% sa hlásilo k slovenskej národnosti.  Iný údaj uvádza, že v roku 1940 sa na Slovensku robil súpis majetku. Z celkového majetku 7 miliárd korún, vlastnili Židia na Slovensku majetok v hodnote 3,2 miliardy (45%), hoci ich bolo na Slovensku len 2,9%. Jednoduchí ľudia, ktorých majetok závisel od tvrdosti ich mozoľov to mohli vnímať ako nespravodlivosť. Arizácia zozačiatku znamenala, že v podniku, ktorý patril Židovi, má nadpolovičný podiel majetku patriť nežidovi. Pri deportáciách sa však pôvodné plány zmenili. A pri každom delení majetku sa neoprávnene obohacujú určité skupiny ľudí. (Len v roku 1989 pripadal na obyvateľa ČSR majetok v hodnote 5 mil. Kčs. A teraz sa šplhá dlh možno už k pol. miliónu na osobu, a to sme si sľubovali v r.1989 lásku...) Treba uviesť, že perzekúcie židov boli riadené z Nemecka.

Na Slovensku však bol relatívny pokoj.  Slovenské   vojsko  po dobití území uchvátených Poliakmi stratilo záujem o ďalšie boje. Aj v Rusku naše vojská bojovali často len naoko. V duchu nesúhlasili  s vojnou voči Slovanom, aj keď sa Rusi démonizovali  za boľševikov. Postupne sa stali slovenskí vojaci nedôveryhodní. Poverovali ich nebojovými úlohami a vojsko začalo prebehovať na opačnú stranu. Na územie Slovenska, neobsadené vojnovým vojskom sa začali sťahovať rôzne živly. Boli to dezertéri, ľudia mimo zákona, záškodnícke skupiny. Okrem toho sa začali výsadky Sovietov, zamerané na organizáciu odboja proti Nemcom. Tieto skupiny prepadávali domáce obyvateľstvo.  Množili sa prípady zbíjania, mučenia, znásilňovania a vraždenia. Ničili sa železničné trate, cesty, mosty tunely, i tovar.. Záškodnícke skupiny prerušili vlakové spojenie Žilina - Ružomberok, zabili 100 nemeckých vojakov. Zajali  67 členov  nemeckej strany. Povraždili ich a ich byty vyrabovali. Nemeckú vojenskú misiu o počte 28 ľudí (3 ženy) vytiahli z medzinárodného rýchlika a povraždili .Také činy Nemci trestali. Výsledkom bol pohon Nemcov na týchto „banditov".  Aj v starých slovenských filmoch s touto tematikou, ich nemeckí vojaci  tak volajú. Trestná výprava proti banditom sa skončila. Významné gesto prezidenta keď „hajloval"  a vyznamenával nemeckých vojakov   komentoval približne tak, že sa vyhol vyhladeniu dvoch slovenských miest Nemcami tým , že pripol pár plieškov na uniformy nemeckých vojakov. Ak to bolo naozaj tak, stálo to gesto za tie mestá, ktoré mali byť vyhladené?  Nech každý posúdi podľa svojho svedomia. Predstavme si, ako by reagovalo v dnešných časoch USA, ak by  v niektorom štáte povraždili jeho občanov. Koľko prenasledovania zažili Česi za atentát na Heidricha... So Slovenským národným povstaním vláda nesúhlasila. Po jeho potlačení í zvyšky povstalcov prešli na partizánsky spôsob boja. Transporty Židov boli obnovené, ale organizovali ich Nemci. Nerešpektovali  prezidentské výnimky a k zabitiu dochádzalo aj na území Slovenska. Na množstvo prezidentských výnimiek sa odhady rôznia a pohybujú sa od 1000 do 40000. Po SNP sa potvrdili slová A. Macha, že ak by sme nedeportovali Židov my, urobili by to Nemci sami.

A ako to bolo s členmi hlinkovej gardy? Boli to národovci  a plnili ciele strany. Pravdepodobne väčšinu radikálnych členov zobrali Sovieti do svojich gulagov. Veľ a sa nevrátilo. Mnohí sa etablovali v nových výhodných postaveniach. Časť hrala na obidve strany. Ak by sa víťazmi stali Nemci, mali by zásluhy tam, ak Nemci prehrali, možno sú aj z nich odbojári. Mnohým sa „otvoria oči" a chvália toho boha, ktorý je pri moci. Po vojne sa veľa šuškalo o neprístojnostiach  a otáznikoch v správaní jednotlivcov, ale k dokazovaniu , v obci kde žijem nedošlo.  K výčitkám áno. Nebolo jednoduché  ani  rozhodovať, často pod namierenými  hlavňami zbraní.

Prvé zmienky o Židoch na Slovensku sú z obdobia, keď ich Rimania viedli ako otrokov. Ďalšia skupina prišla so starými Maďarmi. Hlavným remeslom Židov bol obchod a úžera. Obchodovali aj s otrokmi, hlavne slovanského pôvodu. Neskôr, za Uhorska, ovládali priemysel, statky, mlyny, ale aj noviny - všetko bolo v rukách Židov. V 17. A 18. Storočí poskytovalo Slovensko pre Židov najlepšie podmienky. Felvídek sa rátal za maďarský Izrael. Veď v Budapešti po  odchode Turkov bolo len 500 Židov, kým v Bratislave ich bolo 28000.  V októbri v roku 1938 v Bratislave 15000 Židov podpísalo petíciu za pripojenie Bratislavy k Maďarsku- tesne pred 2. Svet. vojnou. Počas Slovenského štátu odchádzalo veľa Židov  do zahraničia, často za more. Časť sa dala pokrstiť. Problémy boli aj s takými čo ušli  na Slovensko z iných krajín a nemali československé ani slovenské občianstvo. Tuka a Mach horlivo plnili nariadenia Nemecka ohľadom deportácie až do  doby vzniku pochybnosti o tom, ako sa so Židmi zo Slovenska zachádza. Aj v Maďarsku sa predbiehali v príprave protižidovských  zákonov a opatrení, aby sa zaliečali  Nemecku. Maďarsko vyvážalo Židov na Ukrajinu, kde ich Nemci likvidovali ešte predtým, než začali deportácie. Hitler bol na výslní slávy. Vo vojne víťazil a stredoeurópske štáty sa predbiehali o jeho priazeň. Svet považoval Nemcov za kultivovaný národ a správy o vyvražďovaní  v koncentračných táboroch dlho považoval za fámy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?