Milan Mantič
O Maďaroch
Pracoval som takmer tridsať rokov v prostredí, kde takmer všetci vedia a rozprávajú po maďarsky. Ja maďarčinu neovládam. Poznám niekoľko slov, ale súvislej vete nerozumiem. Napriek tomu musím povedať, že sa mi s tým kolektívom ľudí výborne spolupracovalo. Vážim si taktnosť, ktorú zachovávali. V momente, keď zbadali, že niekto maďarsky nerozumie, začali rozprávať po slovensky. Nikdy som nepociťoval, že nerozumiem, alebo sa nemôžem zapojiť do rozhovoru. Zo začiatku sa mi zdalo divné, že si všetci chlapi podávali ruky, keď prišli do práce, alebo keď odchádzali . Ak som niekomu zabudol podať ruku, opýtal sa ma, či sa hnevám. Zdá sa mi, že už aj Slováci si teraz častejšie podávajú ruky. Autobusy prichádzajúce zo smeru, kde žijú Maďari boli znečistené od slnečnicových šupiek. Takisto v laviciach žiakov boli slnečnicové šupky. Pri názoroch na politiku sme nie vždy mali rovnaké názory, ale nikdy sme sa nehádali. Najvážnejšou bola výhrada, že štát viac investuje do severných okresov, ako do južných, obývaných Maďarmi. Mysleli hlavne na cesty.
